Úvodná stránka > Valašská kolonizácia

Valašská kolonizácia

Valašská kolonizácia – (14- 17.st.) - osídľovala sa najmä oblasť Horehronia a územie severného Slovenska. Prvé skupiny pastierskeho obyvateľstva rumunskej a rusínskej národnosti sa objavili najskôr na východe v priebehu nasledujúcich storočí, postupe na západ, do Gemera, horného Pohronia, Liptova, Oravy a Trenčianskej župy. Usadzovali sa v málo úrodných horských dolinách a na pasenie využívali dovtedy nezužitkované pasienky nad pásmom lesa – hole. Vykonávali tiež strážne služby a postupne aj drevorubačské práce v horách. Pastierstvo a ovčiarstvo sa stalo jedným z charakteristických slovenských kultúrnych prejavov, napriek tomu že je kultúrnym importom. Valaské obce sa zakladali na tzv. valaskom práve, ktoré bolo upraveným nemeckým právom, prispôsobeným potrebám nových osadníkov. Valaskí poddaní za slobodné používanie pôdy odovzdávali panstvu po uplynutí stanovenej lehoty, spojenej so zakladaním obcí, dvadsiatok z oviec a poplatky od dobytka, odvádzali syr, bryndzu, lesnú zverinu, výrobky z kože a domáce súkno. Vykonávali tiež strážne služby a postupne aj drevorubačské práce v horách. Na čele valaských obcí stáli dediční richtári, šoltýsi (škultéti) alebo vajdovia, ktorí mali nad poddanými aj nižšiu súdnu právomoc. V 17. storočí valaskí poddaní splynuli s ostatným dedinským obyvateľstvom.
Súčasne prebiehala aj horalská kolonizácia zasiahla územia na hranici s Poľskom – severné Kysuce, severnú Oravu a severný Spiš. Prebiehala v 17. – 18.storočí.

Kolonizácia na valašskom práve mala u nás etnicky prevažne rusínsky, resp. poľský charakter

Rutheni, Rusnaci – spoloční predkovia rusínskej národnosti a ukrajinskej národnosti na Slovensku. Samostatná vetva východoslovanských etník alebo subetnická skupina ukrajinskej národnosti. Jazyk „po našomu“, multicentrálna spisovná forma - u nás od r.1995. Bolo tu výrazné vysťahovalectvo do USA. Náboženská príslušnosť od pravoslávnych ku grécko-katolíkom a späť. Absencia vlastného štátu v doterajšom vývine.