Nemecká kolonizácia

Nemecká kolonizácia – (12.- 15.st.)  - kolonizátori prichádzali z nemeckých krajín. Usadzovali sa v starých trhových osadách (Kežmarok), baníckych osadách alebo v ich blízkosti (Banská Štiavnica, Kremnica). Nastal rozvoj mnohých miest (Trnava, Banská Bystrica, Košice, Zvolen, Nitra, Trnava, Bardejov a iné ), ale aj dedín najmä na Spiši, Turci, Gemeri, Šariši. Významný prínos nemeckej kolonizácie sa prejavil v rozvoji baníctva, remesiel aj pri zakladaní šoltýskych dedín. Do krajiny boli okrem roľníkov povolávaní najmä baníci, remeselníci, obchodníci, ale aj rytieri a duchovní. Prisťahovalci sa usadzovali na základe nemeckého, zákupného práva, ktoré im poskytovalo značné výsady – získanie pôdy do dedičnej držby, odovzdávať iba finančnú rentu. Už v 13. a 14. storočí vytvorili niekoľko nemeckých enkláv, najmä na Spiši, v okolí Banskej Štiavnice, na hornej Nitre a južnom úpätí Malých Karpát. V 16. st. prišli na západné Slovensko habáni a v 18. storočí boli nemecky hovoriacimi kolonistami založené drevorubačské osady v oblasti Malých Karpát.

Prvá fáza osídľovania prebiehala od 12.storočia do 14.storočia. Bola to kolonizácia na tzv. nemeckom (tzv. magdeburskom) práve. Nemci, ktorí v tomto období prišli na naše územie priniesli so sebou nové formy hospodárenia, pokrokovejšie technológie ťažby nerastov a hlavne právny systém. Títo nemeckí kolonisti požívali výraznú priazeň uhorských panovníkov a časti uhorských stavov. Od panovníkov sa im dostalo významných privilégií. Postupne sa im podarilo sa prepracovať do vyšších spoločenských vrstiev jednotlivých miest a nakoniec aj do ich správnych orgánov, pričom medzi seba nepúšťali príslušníkov ďalších národností (v banských mestách medzi takých privilegovaných mešťanostov nemeckej národnosti patrili tzv. ringbürgeri alebo waldbürgeri). Tento stav však vyvolával problémy najmä so zástupcami pôvodného obyvateľstva, ktorí sa cítili diskriminovaní. V Žiline sa spor v mestskej rade vyhrotil do takej miery, až musel zasiahnuť panovník Ľudovít II. Svojím Privilégium Pro Slavis zrovnoprávnil Slovákov a Nemcov v mestskej rade.

Druhá fáza osídlenia súvisí s obdobím protireformácie prebiehajúcej v 16. a 17.storočí. Liberálnejšie konfesné pomery v Uhorsku boli dôvodom, že sa na našom území usídlili napríklad obyvatelia vyznávajúci anabaptizmus. Na Slovensku sa pre nich ujalo pomenovanie Habáni. Táto nemecká kolonistická skupina priniesla so sebou svoj spôsob života, ako aj remeselné zručnosti, ktorými ovplyvnili miestnych obyvateľov. Do dnešných dní sa zachovala napríklad technológia výroby habánskej keramiky - majoliky. Títo habáni sa usídlili v priestore regiónu Záhorie.

Tretia fáza osídľovania spadá do 18.storočia a prebiehala v niekoľkých vlnách. Jej prvá vlna bolo úzko spojená so situáciou v Uhorsku po tureckých vojnách. Významný príliv kolonistov zaznamenalo Uhorsko a najmä územie dnešného Slovenska za vlády Jozefa II. V 18.storočí sa na majetkoch červenokamenskej a smolenickej vetvy rodu Pálffyovcov usadili drevorubači

Štvrtá fáza osídlenia prebiehala počas 19. storočia a súvisela s tzv. priemyselnou revolúciou. Malou výnimkou je presídlenie nemeckých skupín z Oldenburgu a Hannoveru do oblasti obce Čermany. Šlo o poľnohospodárov. Pravdepodobne poslednou migráciou Nemcov na územie Slovenska sa stalo založenie nemeckej kolónie v obciach Michalok a Merník pri Vranove nad Topľou v roku 1899. Šlo o robotníkov, ktorí pracovali na ťažbe ortute.

Najvyšší počet dosiahlo nemecké etnikum na Slovensku na prelome 14. a 15. storočia. Nemci v tom čase tvorili približne jednu štvrtinu obyvateľstva žijúceho na území Slovenska, čo predstavovalo číslo 250 000. S poklesom banskej ťažby a postupnou asimiláciou s väčšinovým obyvateľstvom došlo ku celkovému poklesu populácie nemeckej populácie na Slovensku.

Počas osídľovania sa vyformovali tri geografické a kultúrne regióny, na ktorých sa usídlili nemeckí kolonisti.

  1. región Bratislavy a mestečiek malokarpatskej vínnej cesty a niekoľko dedín na Žitnom ostrove.
  2. Hauerland – zahŕňajúci Kremnicu s okolitými obcami a Nitrianske Pravno
  3. Spiš a povodie rieky Bodvy (pre Nemcov, ktorí sa usídlili na tomto území sa ujalo pomenovanie Mantaci)

Významný prínos nemeckej kolonizácie sa prejavil v rozvoji baníctva aj pri zakladaní šoltýskych dedín

Habáni pôvodne na svojich keramických výrobkoch používali len štyri základné farby. Z náboženských dôvodov nezobrazovali ľudí. Habánske hrnčiarske výrobky preslávila neskôr ich nástupkyňa modranská majolika.